V prudkom prúde času, sme ako cestovatelia v hlučnom svete, ponáhľajúci sa s nohami, zatiaľ čo naše duše sú vrstvou po vrstve obalené zhonom a tlakom. Triviality života sú ako jemné zrnká piesku, ktoré postupne zapĺňajú medzery v našich srdciach. Tie kedysi teplé a krásne milostné city akoby potichu a bez povšimnutia miznú a zanechávajú len pustú a osamelú scenériu. Osamelá hortenzia, ako lúč svetla prenikajúci cez opar, osvetľuje zabudnutý kút hlboko v našich srdciach a umožňuje nám znovu prijať život a znovu získať dávno stratené teplo a lásku.
Okvetné lístky tejto hortenzie sú starostlivo vyrobené z jemného hodvábu, každý jeden je realistický a zdá sa, že sa dokáže zachvieť pri najmenšom dotyku. Žiarivo sa lesknú pod slnečným svetlom a zdá sa, akoby rozprávali starodávny a tajomný príbeh. V tej chvíli ma úplne uchvátila osamelá hortenzia. Zdalo sa mi, akoby som s ňou viedla rozhovor naprieč časom a priestorom. V tomto uponáhľanom a hlučnom svete bola ako pokojná perla, ktorá okamžite upokojovala moju nepokojnú myseľ. Rozhodla som sa vziať si ju domov a urobiť z nej svetlý bod v mojom živote.
Táto osamelá hortenzia sa stala blízkym spoločníkom v mojom živote. Položila som ju na parapet v mojej spálni. Každé ráno, keď na ňu cez okno zasvieti prvý slnečný lúč, zdá sa, akoby dostala život a vyžarovala jemnú a teplú žiaru. Ticho som sedela pri posteli, pozorovala ju a cítila tento pokoj a krásu. Mala som pocit, akoby v tejto chvíli všetky moje starosti a únava zmizli.
Keď som sa s vyčerpaným telom vrátila domov, videla som, že hortenzia tam stále ticho kvitne, akoby ma vítala späť. Jemne som hladila jej okvetné lístky, cítila ich krehkú textúru a postupne únava a osamelosť v mojom srdci mizli.
Čas uverejnenia: 23. augusta 2025